Strečing

Typy strečingu

Statický strečing: Používa sa najčastejšie. Počas strečovania dostaneme sval do stanovenej polohy a dôležité je ho držať dostatočný čas. Sval nie je kontrahovaný a zaujatie polohy je pomalé.

Metóda PNF: Sval najskôr kontrahujeme, následne uvoľníme a potom pretiahneme do krajnej polohy rozsahu pohybu. Sval je tu uvoľnenejší,lepšie sa s ním pracuje.

Balistický strečing: Kmitanie bez prerušenia pohybu.I keď sa pri každom kmite sval rýchlo predĺži,aktivuje sa súčasne aj strečový reflex, ktorý vyvoláva okamžitú kontrakciu.

Dynamický strečing: Tiež využíva rýchle telesné pohyby, ale bez opakovania kmitania. Zväčša využíva dynamický pohyb, ktorý je špecifický pre konkrétny šport.

Druhá strana mince

V niektorých športoch  je viac menej strečing prakticky druhoradý a to ako pri prevencii zranení, tak pri zlepšení výkonnosti, lebo pohyb má pomalý mechanický charakter. Existujú taktiež prípady, kedy je prílišná poddajnosť svalovo-šľachového aparátu vyložene nevýhodná. Svalová tuhosť totiž umožňuje totiž rýchlejší a efektívnejší prenos sily zo svalov na kosti. Relatívne tuhé svaly sú výhodnejšie pri čisto koncentrických pohyboch a to zvlášť v silových športoch. S tým úzko súvisí problematické využívanie strečingu ako formy pred tréningového rozcvičenia. Rada nedávnych štúdií poukázala, že strečing má bezprostredne za následok zníženie svalovej sily až po dobu jednej hodiny a u väčšiny jednotlivcov spôsobuje dokonca i mierny pokles výbušnosti